Text:
Rig Veda Book 8 Hymn 66 तरोभिर्वो विदद्वसुमिन्द्रं सबाध ऊतये | बर्हद गायन्तः सुतसोमे अध्वरे हुवे भरं न कारिणम || न यं दुध्रा वरन्ते न सथिरा मुरो मदे सुषिप्रमन्धसः | य आद्र्त्या शशमानाय सुन्वते दाता जरित्र उक्थ्यम || यः शक्रो मर्क्षो अश्व्यो यो वा कीजो हिरण्ययः | स ऊर्वस्य रेजयत्यपाव्र्तिमिन्द्रो गव्यस्य वर्त्रहा || निखातं चिद यः पुरुसम्भ्र्तं वसूदिद वपति दाशुषे | वज्री सुशिप्रो हर्यश्व इत करदिन्द्रः करत्वा यथा वशत || यद वावन्थ पुरुष्टुत पुरा चिच्छूर नर्णाम | वयं तत्त इन्द्र सं भरामसि यज्ञमुक्थं तुरं वचः || सचा सोमेषु पुरुहूत वज्रिवो मदाय दयुक्ष सोमपाः | तवमिद धि बरह्मक्र्ते काम्यं वसु देष्ठः सुन्वते भुवः || वयमेनमिदा हयो.अपीपेमेह वज्रिणम | तस्मा उ अद्य समना सुतं भरा नूनं भूषत शरुते || वर्कश्चिदस्य वारण उरामथिरा वयुनेषु भूषति | सेमं नः सतोमं जुजुषाण आ गहीन्द्र पर चित्रया धिया || कदू नवस्याक्र्तमिन्द्रस्यास्ति पौंस्यम | केनो नु कं शरोमतेन न शुश्रुवे जनुषः परि वर्त्रहा || कदू महीरध्र्ष्टा अस्य तविषीः कदु वर्त्रघ्नो अस्त्र्तम | इन्द्रो विश्वान बेकनाटानहर्द्र्श उत करत्वा पणीन्रभि || वयं घा ते अपूर्व्येन्द्र बरह्माणि वर्त्रहन | पुरूतमासःपुरुहूत वज्रिवो भर्तिं न पर भरामसि || पूर्वीश्चिद धि तवे तुविकूर्मिन्नाशसो हवन्त इन्द्रोतयः | तिरश्चिदर्यः सवना वसो गहि शविष्ठ शरुधि मे हवम || वयं घा ते तवे इद विन्द्र विप्र अपि षमसि | नहि तवदन्यः पुरुहूत कश्चन मघवन्नस्ति मर्डिता || तवं नो अस्या अमतेरुत कषुधो.अभिशस्तेरव सप्र्धि | तवं न उती तव चित्रया धिया शिक्षा शचिष्ठ गातुवित || सोम इद वः सुतो अस्तु कलयो मा बिभीतन | अपेदेष धवस्मायति सवयं घैषो अपायति ||
tarobhirvo vidadvasumindraṃ sabādha ūtaye | bṛhad ghāyantaḥ sutasome adhvare huve bharaṃ na kāriṇam || na yaṃ dudhrā varante na sthirā muro made suṣipramandhasaḥ | ya ādṛtyā śaśamānāya sunvate dātā jaritra ukthyam || yaḥ śakro mṛkṣo aśvyo yo vā kījo hiraṇyayaḥ | sa ūrvasya rejayatyapāvṛtimindro ghavyasya vṛtrahā || nikhātaṃ cid yaḥ purusambhṛtaṃ vasūdid vapati dāśuṣe | vajrī suśipro haryaśva it karadindraḥ kratvā yathā vaśat || yad vāvantha puruṣṭuta purā cicchūra nṛṇām | vayaṃ tatta indra saṃ bharāmasi yajñamukthaṃ turaṃ vacaḥ || sacā someṣu puruhūta vajrivo madāya dyukṣa somapāḥ | tvamid dhi brahmakṛte kāmyaṃ vasu deṣṭhaḥ sunvate bhuvaḥ || vayamenamidā hyo.apīpemeha vajriṇam | tasmā u adya samanā sutaṃ bharā nūnaṃ bhūṣata śrute || vṛkaścidasya vāraṇa urāmathirā vayuneṣu bhūṣati | semaṃ naḥ stomaṃ jujuṣāṇa ā ghahīndra pra citrayā dhiyā || kadū nvasyākṛtamindrasyāsti pauṃsyam | keno nu kaṃ śromatena na śuśruve januṣaḥ pari vṛtrahā || kadū mahīradhṛṣṭā asya taviṣīḥ kadu vṛtraghno astṛtam | indro viśvān bekanāṭānahardṛśa uta kratvā paṇīnrabhi || vayaṃ ghā te apūrvyendra brahmāṇi vṛtrahan | purūtamāsaḥpuruhūta vajrivo bhṛtiṃ na pra bharāmasi || pūrvīścid dhi tve tuvikūrminnāśaso havanta indrotayaḥ | tiraścidaryaḥ savanā vaso ghahi śaviṣṭha śrudhi me havam || vayaṃ ghā te tve id vindra vipra api ṣmasi | nahi tvadanyaḥ puruhūta kaścana maghavannasti marḍitā || tvaṃ no asyā amateruta kṣudho.abhiśasterava spṛdhi | tvaṃ na utī tava citrayā dhiyā śikṣā śaciṣṭha ghātuvit || soma id vaḥ suto astu kalayo mā bibhītana | apedeṣa dhvasmāyati svayaṃ ghaiṣo apāyati ||
Translation:
Rig Veda
- SCARCELY was Śatakratu, born when of his Mother he inquired, Who are the mighty? Who are famed?
- Then Śavasī declared to him Aurṇavābha, Ahīśuva: Son, these be they thou must o’erthrow 3 The Vṛtra-slayer smote them all as spokes are hammered into naves: The Dasyu-killer waxed in might. 4 Then Indra at a single draught drank the contents of thirty pails, Pails that were filled with Soma juice. 5 Indra in groundless realms of space pierced the Gandharva through, that he Might make Brahmans’ strength increase. 6 Down from the mountains Indra shot hither his well-directed shaft: He gained the ready brew of rice. 7 One only is that shaft of thine, with thousand feathers, hundred barbs, Which, Indra, thou hast made thy friend. 8 Strong as the Ṛbhus at thy birth, therewith to those who praise thee, men, And women, bring thou food to eat. 9 By thee these exploits were achieved, the mightiest deeds, abundantly: Firm in thy heart thou settest them. 10 All these things Viṣṇu brought, the Lord of ample stride whom thou hadst sent- A hundred buffaloes, a brew of rice and milk: and Indra, slew the ravening boar 11 Most deadly is thy bow, successful, fashioned well: good is thine arrow, decked with gold. Warlike and well equipped thine arms are, which increase sweetness for him who drinks the sweet.