Text:

Rig Veda Book 4 Hymn 25 को अद्य नर्यो देवकाम उशन्न इन्द्रस्य सख्यं जुजोष | को वा महे ऽवसे पार्याय समिद्धे अग्नौ सुतसोम ईट्टे || को नानाम वचसा सोम्याय मनायुर वा भवति वस्त उस्राः | क इन्द्रस्य युज्यं कः सखित्वं को भरात्रं वष्टि कवये क ऊती || को देवानाम अवो अद्या वर्णीते क आदित्यां अदितिं जयोतिर ईट्टे | कस्याश्विनाव इन्द्रो अग्निः सुतस्यांशोः पिबन्ति मनसाविवेनम || तस्मा अग्निर भारतः शर्म यंसज जयोक पश्यात सूर्यम उच्चरन्तम | य इन्द्राय सुनवामेत्य आह नरे नर्याय नर्तमाय नर्णाम || न तं जिनन्ति बहवो न दभ्रा उर्व अस्मा अदितिः शर्म यंसत | परियः सुक्र्त परिय इन्द्रे मनायुः परियः सुप्रावीः परियो अस्य सोमी || सुप्राव्यः पराशुषाळ एष वीरः सुष्वेः पक्तिं कर्णुते केवलेन्द्रः | नासुष्वेर आपिर न सखा न जामिर दुष्प्राव्यो ऽवहन्तेद अवाचः || न रेवता पणिना सख्यम इन्द्रो ऽसुन्वता सुतपाः सं गर्णीते | आस्य वेदः खिदति हन्ति नग्नं वि सुष्वये पक्तये केवलो भूत || इन्द्रम परे ऽवरे मध्यमास इन्द्रं यान्तो ऽवसितास इन्द्रम | इन्द्रं कषियन्त उत युध्यमाना इन्द्रं नरो वाजयन्तो हवन्ते ||

ko adya naryo devakāma uśann indrasya sakhyaṃ jujoṣa | ko vā mahe ‘vase pāryāya samiddhe aghnau sutasoma īṭṭe || ko nānāma vacasā somyāya manāyur vā bhavati vasta usrāḥ | ka indrasya yujyaṃ kaḥ sakhitvaṃ ko bhrātraṃ vaṣṭi kavaye ka ūtī || ko devānām avo adyā vṛṇīte ka ādityāṃ aditiṃ jyotir īṭṭe | kasyāśvināv indro aghniḥ sutasyāṃśoḥ pibanti manasāvivenam || tasmā aghnir bhārataḥ śarma yaṃsaj jyok paśyāt sūryam uccarantam | ya indrāya sunavāmety āha nare naryāya nṛtamāya nṛṇām || na taṃ jinanti bahavo na dabhrā urv asmā aditiḥ śarma yaṃsat | priyaḥ sukṛt priya indre manāyuḥ priyaḥ suprāvīḥ priyo asya somī || suprāvyaḥ prāśuṣāḷ eṣa vīraḥ suṣveḥ paktiṃ kṛṇute kevalendraḥ | nāsuṣver āpir na sakhā na jāmir duṣprāvyo ‘vahanted avācaḥ || na revatā paṇinā sakhyam indro ‘sunvatā sutapāḥ saṃ ghṛṇīte | āsya vedaḥ khidati hanti naghnaṃ vi suṣvaye paktaye kevalo bhūt || indram pare ‘vare madhyamāsa indraṃ yānto ‘vasitāsa indram | indraṃ kṣiyanta uta yudhyamānā indraṃ naro vājayanto havante ||

Translation:

Rig Veda

  1. WHAT friend of man, God-loving, hath delighted, yearning therefor, this day in Indra’s friendship? Who with enkindled flame and flowing Soma laudeth him for his great protecting favour? 2 Who hath with prayer bowed to the Soma-lover? What pious man endues the beams of morning? Who seeks bond, friendship, brotherhood with Indra? Who hath recourse unto the Sage for succour? 3 Who claims to-day the Deities’ protection, asks Aditi for light, or the Ādityas? Of whose pressed stalk of Soma drink the Aśvins, Indra, and Agni, well-inclined in spirit? 4 To him shall Agni Bhārata give shelter: long shall he look upon the Sun up-rising, Who sayeth, Let us press the juice for Indra, man’s Friend, the Hero manliest of heroes. 5 Him neither few men overcome, nor many to him shall Aditi give spacious shelter. Dear is the pious, the devout, to Indra dear is the zealous, dear the Soma-bringer. 6 This Hero curbs the mighty for the zealous: the presser’s brew Indra possesses solely: No brother, kin, or friend to him who pours not, destroyer of the dumb who would resist him. 7 Not with the wealthy churl who pours no Soma doth Indra, Soma-drinker, bind alliance. He draws away his wealth and slays him naked, own Friend to him who offers, for oblation. 8 Highest and lowest, men who stand between diem, going, returning, dwelling in contentment, Those who show forth their strength when urged to battle-these are the men who call for aid on Indra.